Občas sa musím stratiť aby som sa znova našiel (1. časť)

Autor: Maroš Šurkala | 27.7.2013 o 10:08 | (upravené 27.7.2013 o 15:27) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  45x

Svorka hipsterských typov sa pospevujúc vo vznešenej nálade drala nočnou Bratislavou. Ten bengál sa niesol ulicou takou intenzitou, až sa ako mexická vlna rozsvietili okná na predmestí...

Svorka hipsterských typov sa pospevujúc vo vznešenej nálade drala nočnou Bratislavou. Ten bengál sa niesol ulicou takou intenzitou, až sa ako mexická vlna rozsvietili okná na predmestí. Ja som sa to snažil ignorovať. Nervózne som prešľapoval z nohy na nohu a čakal na nočák, ktorý stále neprichádzal. V hlave som šrotoval ďalšiu bizarnú výhovorku do práce, no podvedome som vedel, že to nevykryjem, ani keby za mnou stáli všetci bohovia sveta. Na druhej strane som tam chodil so strašnou pachuťou. Ak by mi niekto pred rokom povedal, že skončím v Mekke všetkej komerčnosti, tak by som ho vysmial a sebe asi nafackal. No ako vraví ten raper Bene: „Keď nezaplatíš elektrinu, tak bude tma bejby!“ a tak som chtiac-nechtiac skončil v mekáči.

Na ulici sa to medzitým vyhrotilo do nadávok, pokrikov a vyhrážok z jednej aj druhej strany. Nie je "hipster" ako hipster. Teda aspoň títo "hipsteri" nevyzerali ako milovníci bopu alebo osvietení intelektuáli, ktorí po večeroch vyvolávajú riadky Jacka Kerouaca či Allena Ginsberga. Zapálil som si a jedným okom sledoval ako partia asi desiatich, prevažne chalanov, približuje k zastávke. Z diaľky sa už blížil môj spoj práve vo chvíli, keď ma míňali noční pútnici. Je to už pravidlo. Vždycky keď si chcem skrátiť čakanie cigaretou, tak ako by som ho tým dymom privoval. Už už som ju chcel vyhodiť a v tej chvíli ku mne prehovoril anielský hlások a do očí mi na okamih hľadel pár ľadovo-modrých bodiek s veľkými popolnikovími sklami a hrubým čiernym rámom aké sú u novodobých "hipsterov" bežné.

"Ahoj, nemáš cigu?" na chvíľu som stuhol a prebral sa až na ten nepríjemný tón, ktorý je v bratislavskej mhd bežný a periférne sledoval ako mi odchádza bus.

"Ahoj, jasné, v pohode." vytiahol som balíček a mal tam poslednú. Po polminútovom doťahovaní som predviedol schopnosť akú mám len ja a ukrajinské podomové predavačky bambusových ponožiek a nakoniec som jej ju nanútil. V tej chvíli mi hlavou prebehlo milión myšlienok. Rozmýšľal nad tým ako šéf pičuje, že som sa zase raz na to vykašľal. Ulietal si na tom ako som sa po milióntykrát zaľúbil na prvý pohľad, lebo mi v niečom pripomenula ju. Dumal nad tým, prečo sa jeden z tých "osvietených beatnikov" tváril ako varan komodský, keď sa jeho polovičke dvoria ostatní varani. A počúval, či hlas sirén, ktoré sa približovali idú z hora alebo z dola. Zrazu z desaitich statočných ostali len piati, štyria, traja... miliónprvá láska na prvý pohľad nezdupkala s ostatnými, ale silno mi stlačila ruku a povedala:

"Bude dobre, tvár sa že spolu chodíme."

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?